Záhada alebo zádrheľ?

Mcooker: najlepšie recepty O všetkom

Pokusy „Opraviť“ s tým či oným príslovím a príslovím, s cieľom objasniť a objasniť jeho význam, sa stretávame pomerne často. Je to spôsobené starobylosťou mnohých prísloví a porekadiel, čiastočným alebo úplným zabudnutím doslova na ich význam, polysémiou, ktorá ich niekedy umožňuje interpretovať rôznymi spôsobmi.

Spisovateľ B. Timofeev v knihe „Hovoríme dobre?“ volá očividné, aj keď veľmi staré skreslenie známej vety: „V kapustnici som dostal ako sliepky.“ „Spravidla nevaria kapustovú polievku z kurčiat," píše Timofeev. „Kde teda kohút skončil (sliepky - v starom mene)?" Všetko je to o skreslení starého ľudového príslovia: „Dostal som sa do OSCHIPU ako kurčatá“.

Tento výraz nenájdete v žiadnom z vysvetľujúcich a frazeologických slovníkov. Slovníky MI Mikhelsona a DN Ushakova, 4-zväzkové a 17-zväzkové slovníky vydané Akadémiou vied hovoria iba o tom, že sa dostal ako kuracie mäso do kapustnice, to znamená v neočakávaných problémoch, v nepríjemnej situácii. M.I.Mikhelson uvádza ako ilustráciu úryvok z príbehu V.I.Dala: "Nevieš, kde stratíš." Kráčal, chodil a narazil na svoje nešťastie a udieral ako sliepky do kapustnice: tak ho Čerkesi zobrali rukami živými - bežal k lovcovi a šelme a on sám k nim pribehol..

Trhačka, ktorá vznikla na základe falošnej etymológie (iba trnka alebo trnka mohla vzniknúť z „trnka“), je pripravená akoby vytlačiť kapustnicu pôvodne z porekadla. Medzitým je možná spoľahlivejšia interpretácia pôvodu tohto výrazu.

Faktom je, že predtým, ako sa kuracie mäso nazývalo nielen hydinou, ale aj kohútom akejkoľvek hry (napríklad tetrova hoľniaka). V množstve výrazov som sa chytil ako líška v pasci, ako lieska v pasci atď., Zo žartu a ironicky to znelo ako kura v kapustnici (asi tetrov). Posledný výraz môže mať navyše doslovný zdroj a môže byť tiež spojený s pascou. Za starých čias existovala akási pasca, ktorá zvierala nohu vtáka - bodec, alebo štipka, alebo štipka (teda svorky, kliešte, zveráky). Takéto pasce vyrobené z štiepaného dreva boli umiestnené na vtáky, veľké zvieratá (líšky, medvede), veveričky a kuny. Ruka alebo noha neopatrného poľovníka, nešťastný drevorubač, mohla spadnúť do hrotu (alebo štipky), ako do pasce. Z toho vzniklo príslovie. „Dostať sa do shchap - v tiesni, v shchemy, v problémoch“, - prečítané v slovníku V. I. Dahla. Takže, ešte jedna originálna verzia porekadla: Chytil som sa ako sliepky v shchape (v štipke), čo vydalo zvukovú a sémantickú hru na slová shchap - pinch - shchi.

Stop alebo kecy Mnohí, ktorí navrhujú nahradiť záves, považujú ho za slová rôznych koreňov a významov. V skutočnosti to nie je tak celkom pravda. Pri striedaní samohlások e-i-o - „Nulový zvuk“ odrážajú sa fonetické vzťahy hlbokej antiky. Je samozrejme zrejmé, že slová historicky rovnakého koreňa, zakorenené v rôznych vokalizáciách, môžu byť časom vnímané ako čiastočne príbuzné alebo dokonca rovnako cudzie, ako napríklad slová na trhanie - útek - pull - tyran - vrúcny - nezmysel (hoci všetky sa vracajú k rovnakému koreňu). Mimochodom, z rovnakého koreňa sú z rovnakého koreňa tvorené aj slová trávnik (čo sa vytrháva), diera (čo sa trhá, vytrháva) a cesta (prechod vytrhnutý lesom). Mnoho rečníkov má tendenciu spájať slovo dedina s pôvodným slovom strom. V skutočnosti je tu ten istý koreň na roztrhanie. Dedina je miestom lesnej osady, kde sú vytrhané, vytrhané stromy, doslova „vytrhané miesto, orná pôda“. V moderných ľudových nárečiach sa zachovalo staré slovo dor - „Panenská pôda zdvihnutá, nová“ alebo „dedina“ (Napríklad Lipin Dor): jeho spojenie so slovesom vytrhnúť - vytrhnúť je nepopierateľné.

V. I. Dal vo svojom slovníku dáva vrúcnosť a šikanu - pre názov týrané miesto štiepku na strome, ako aj zvlášť vrúcnosť a guľku (pre neho zdrobnene - tyran) - na označenie háku, zádrheľa, zastrugy.Existuje aj príslovečné vyjadrenie: „Nie je tu nijaké ťažkosti, nijaké ťažkosti, všetko je plynulé“... Navyše starodávny rozdiel medzi slovami tyran (trieska na strome) a stopom (sastruga, dlaha pri spracovaní dosky) umožňuje preniknúť do pôvodného významu tohto príslovia. Nejde o vyčnievajúce uzly a štiepky, ale o háčiky, ktoré zostanú po spracovaní, a o uzly v doske, ktoré je vždy veľmi ťažké vyrovnať. Žiadny uzol, žiadne ťažkosti - všetko je čisto spracované a prvotriedny materiál (bez uzlov) je zrkadlovo lesklý. Preto obrazné použitie príslovia nie je jednoduché porovnanie, nie kvalita materiálu, ale dobrá práca, vynikajúci výkon nejakej práce alebo úlohy. Takto by sa mal výraz chápať bez problémov. A toto je ďalší príklad živého zobrazovania prísloví a porekadiel, hlbokej múdrosti a presnosti významu, ktorý sú v nich obsiahnuté.

L. Skvortsov