Šťastní rodičia, ale aj starí rodičia sa od samého narodenia dieťaťa obávajú o chuť dieťaťa. Táto nejasnosť rastie, ak zrazu vyjde najavo, že malý jedáva bez väčšej túžby, navyše si vyberá a kategoricky odmieta zdravé a pre telo potrebné výrobky! Čo je to za protest, stojí za to si s ním toľko robiť starosti?
Najskôr si ujasnime, čo je to apetít. K jedlu nás nabádajú dva motívy: hlad a chuť do jedla. V prvom prípade hovoríme o inštinkte doplňovania energie, v druhom - o túžbe vychutnať si jedlo. Náš nervový systém reguluje tento proces, ktorého štruktúry dávajú signál, že je čas na dobitie, ak sa zníži obsah glukózy a ďalších látok v krvi. Začneme jesť, rovnováha prvkov sa postupne obnovuje a s ňou odchádza pocit hladu a klesá chuť do jedla.
Pýtate sa: prečo to potrebujeme? Faktom je, že pocit hladu signalizuje iba nedostatok dôležitých prvkov a chuť do jedla „zapne“ proces trávenia potravy, príprava žalúdka a čriev na „stretnutie“ s ním. Navyše v našom tele hrá úlohu regulátora. Ak nemáme dostatok niektorých látok, „vyzve“, ktorému produktu treba venovať pozornosť.
Napríklad fyzická aktivita a nadmerné výdavky na emócie si budú vyžadovať doplnenie energetických zásob, to znamená sacharidov, ktoré nám ju dodajú. A chuť do jedla naznačuje aj vlastnosti nášho tela. Nechuť k mlieku, ktorá sa mimochodom často prenáša na deti od rodičov, môže znamenať „rodinný“ nedostatok enzýmov, ktoré ho pomáhajú asimilovať.
Individuálny prístup
Ako ste už pochopili, naša chuť do jedla je spojená s prácou centrálneho nervového systému, ktorý ju môže stimulovať a brzdiť napríklad v čase stresu. Nerobte si starosti, ak sa vaše dieťa po úmornom pohybe, príliš aktívnych hrách alebo neobvyklých jasných udalostiach začne odvracať od taniera. Je proste unavený! Keď spal a upokojil sa, určite to dobehne.
Ale ak si všimnete, že dieťa nikdy zvlášť nezaujímalo jedlo, stojí za zváženie. Odborníci hovoria o znížení chuti do jedla nielen v prípade, že dieťa na jedno sedenie zje málo, ale aj v prípade, že je príliš prieberčivé, stravuje sa dlho a s presviedčaním. Najčastejšie sa s týmto problémom stretávajú príliš ovplyvniteľné a ľahko vzrušujúce deti, ktorých citlivý nervový systém im jednoducho nedovolí vychutnať si jedlo: po hraní sa nemôžu dlho upokojiť a ich pozornosť je príliš často odvádzaná od taniera. Stáva sa, že zlá chuť do jedla u detí sa vysvetľuje poruchami tela, napríklad gastritídou, vegetatívno-vaskulárnou dystóniou.
Ďalším problémom je vášnivý záujem dieťaťa o jedlo. Zvyčajne to ukazujú bacuľaté deti, ktorých mechanizmus nasýtenia je pomalý. Takéto deti potrebujú určitý režim, inak by v budúcnosti mohli mať metabolické problémy. Mimochodom, ak sa dieťa začne zotavovať príliš rýchlo, bude musieť byť preukázané lekárovi, aby sa ubezpečil, že nemá žiadne poruchy vo fungovaní nervového, endokrinného alebo tráviaceho systému.
Ďalšou poruchou chuti do jedla je zvláštna chuť, keď batoľatá začnú jesť kriedu, vápno alebo popol. Najčastejšie sa týmto spôsobom prejavuje nedostatok rôznych stopových prvkov, existujú však aj ďalšie dôvody, napríklad problémy s absorpciou potravy.
Christie
|