|
 V predškolskom veku je položených veľa vecí, ktoré má človek ukázať a potvrdiť v neskoršom veku. Správna výchova a vývoj dieťaťa v predškolskom veku je zárukou harmónie a efektívnosti človeka v štúdiu, práci, osobnom a spoločenskom živote.
Celá nápravná práca s deťmi je rozdelená do niekoľkých etáp:
1. etapa - formovanie sociálnej aktivity a pozornosti vrstovníkovi. Úlohy tejto etapy sú:
- povedomie o hranici medzi sebou a vonkajším svetom;
- pocit ich dôležitosti pre ostatných;
- formovanie spoločného postavenia dieťaťa a rovesníka vo vzťahu k vonkajšiemu svetu;
- zabezpečenie záujmu a emocionálneho zamerania na partnera.
Hlavnou podmienkou je zabezpečenie emočnej jednoty skupiny. Spoločný emocionálny stav uspokojuje potrebu príslušnosti detí - patriacich do spoločného sociálneho kruhu -, ktorá predstavuje základnú sociálnu potrebu a je prítomná u všetkých detí.
V tejto fáze sa s deťmi vedú hry zamerané na dosiahnutie všeobecného emočného stavu, súladu so skúsenosťami každého člena skupiny, t.j. na zdaní emočnej syntónie. Pri organizovaní takýchto hier sa osobitná pozornosť venuje prekonaniu odcudzenia a ochranných bariér vo vzťahu k rovesníkom. Aj v tejto dobe sa konajú tematické triedy zamerané na vytvorenie priaznivej psychologickej klímy v skupine detí.
Na prvom stupni práce deti ešte neprejavujú vedomú aktivitu, preto učiteľ sám organizuje kolektívne zameranie pozornosti na každého člena skupiny. Vybrané dieťa zároveň cíti jeho význam pre ostatných a v reakcii prežíva pozitívne emócie.
Na konci tejto etapy si teda dieťa uvedomuje hranice medzi Ja a Nie-I, odlišuje seba a ostatných, prejavuje záujem a aktivitu vo vzťahu k rovesníkom a formuje sa očakávanie emočnej reakcie.
II etapa - vedomie seba ako subjektu interakcie. Úlohou javiska sú:
- formovanie schopnosti stanovovať ciele;
- tvorba obrazov „ja-skutočný“ a „ja-potenciál“ („Čo môžem byť?“);
- povedomie o ich skúsenostiach a postojoch k rovesníkom;
- porovnanie a identifikácia sa s rovesníkom.
V procese akcií spoločného objektu sú udalosti a stavy, ktoré sú navzájom oddelené, časovo prepojené. Opakovanie konjugovaných akcií organizuje očakávania dieťaťa a umožňuje mu predvídať zmeny akcií v jeho vnemoch, a preto sa naladiť na príslušnú reakciu.
V tejto fáze je veľmi užitočné viesť hry na hranie rolí v „rodine“, „materskej škole“ s cieľom zjednotiť deti, prejaviť im sympatie, starostlivosť, schopnosť všímať si emocionálny stav ostatných ľudí.
Uvedomenie si dôvodov vlastného emočného stavu spôsobuje, že dieťa má záujem spoznávať svoj vnútorný svet, jeho I. Pozorovania ukazujú, že predškolák začína chcieť byť lepším. Akcia na herný obraz mu pomáha naučiť sa predvídať skutočné dôsledky svojich činov a na základe toho svojvoľne meniť svoje herné správanie.
V tomto období je potrebné vytvárať podmienky pre prenos zručností a schopností formovaných v učebni do skutočnej životnej situácie. Predpokladom práce je vytvorenie dôvery a dispozície detí k dospelým a ich rovesníkom, túžba s nimi spolupracovať.
III etapa - vedomie seba samého ako subjektu vzťahov.
Ciele etapy:
- formovanie zážitkov empatie a sympatií;
- formovanie očakávania správania a emočného stavu partnera;
- asimilácia najjednoduchších sociálnych motívov správania (vo forme túžby robiť niečo užitočné pre ostatných);
- formovanie vnútornej polohy jednotlivca.
Mechanizmus osobného rastu je časopriestorový posun. To znamená, že dieťa emocionálne predvída dôsledky svojho správania, mení v tomto ohľade svoju sebaúctu a prežíva v okamihu tie emócie, ktoré by malo v budúcnosti (na základe podobnej skúsenosti z minulosti).
V tejto fáze práce deti začínajú získavať skúsenosti empatie, sympatií a pomoci v špeciálne na to organizovaných podmienkach, v simulovaných situáciách praktických a hravých činností detí.
Herné situácie spojené s konkurenciou, ktoré sa v tejto dobe simulujú, orientujú deti na „privlastnenie si“ vlastností druhého, jeho predností, a nie na to, aby sa predviedli.
V tejto fáze práce je formovanie sebauvedomenia dospelých založené na „vnútornej pozícii jednotlivca“. Formuje sa iba vtedy, keď sa dieťa naučí vyjadrovať a uvedomovať si svoje vlastné emócie a pocity, negatívne aj pozitívne, modelovať svoje vzťahy s inými ľuďmi, budovať mechanizmy psychologickej obrany a chápať hranice svojich vlastných schopností, svojich schopností odolávať silám zla a ničenia, niesť za to zodpovednosť.
Priaznivé podmienky pre výchovu k humánnym pocitom a postojom u predškolákov sú teda:
- emočné pohodlie pre každé dieťa;
- tvorba pozitívneho vzťahy medzi deťmi;
- organizácia spoločných aktivít;
- rešpektovanie práva dieťaťa na rozvoja individualita;
- diferencovaný prístup v procese vzdelávania detí k humánnym pocitom.
Inna Ivolgina
|
